Recenzia: Žena v okne (2021)

Žena v okne sa nestihla schovať pred slnečnými lúčmi recenzie.

Keď pozerať sa do okien nemá cenu.

Žena v okne (The Woman in the Window) je adaptáciou knižnej predlohy A.J. Finna, zrežírovanou Joeom Wrightom (Najtemnejšia hodina) a napísanou Tracym Lettsom (Malé ženy). V hereckom obsadení sa vyskytujú mená ako Amy Adams, Gary Oldman, Julianne Moore, Anthony Mackie či Wyatt Russell. I napriek peklu s dotáčaním scén, pauzou kvôli pandémii a konečnému predaju Netflixu, by divák prirodzene očakával prinajmenšom zábavný mysteriózny triler. Bohužiaľ, niekedy aj nízke očakávania vedia byť príliš vysoké.

Anna Foxová sa nachádza vo veľmi bizarnom limbe vágnej tragédie. Je agorafobička a vyše 10 mesiacov nevyšla von z dverí. Pracuje na tom so svojim psychiatrom, najnovšie skúšajúc stratégiu vonkajších návštev pod ochranou dáždnika resp. slnečníka v závislosti od počasia. Anna Foxová je detská psychologička, sama potrebujúca pomoc pri navigácii vlastného mentálneho zdravia. Pravidelne ju navštevuje jej psychiater, užíva zmes liekov a zapíja ich červeným vínom. Jej rutinu dopĺňa pokec s jej manželom, s ktorým nebýva a s 8 ročnou dcérou, s ktorou taktiež nebýva. V pivnici však býva David, ktorý jej pomáha nadväzovať kontakt so svetom spoza dverí.

Okrem sabotáže vlastného uzdravovania sa Anna venuje nazeraniu do okien susedov. Všetkých ich má vymáknutých, pokým sa nezačne diať niečo navonok vzrušujúce. Do „stojednotky“ sa sťahujú Russellovci, nad ktorými povrchne mávne rukou. Klasická bohatá biela rodina. S britským prízvukom strnulý Alistair, manželka Jane a syn Ethan.

Je to práve Ethan, ktorý v upršaný večer donesie na susedské zoznámenie drobný darček od mamy. Anna, síce zo začiatku nedôverčivá, s Ethanom nájde spoločnú reč a ako kariérna detská psychologička si okamžite všimne isté signály spojené s nestabilným rodinným životom. Ethan je kedykoľvek vítaný. Ethan má novú kamarátku. Anna má po dlhej dobe pocit zadosťučinenia.

Anna krátko na to stretne aj Jane Russellovú, matku Ethana. Pokec pri víne nastane po nepríjemnej Halloweenskej vaječnej tragédii. Ak Anna a Jane majú niečo spoločné, tak jednoznačne mysterióznosť a schopnosť odpútať pozornosť od seba ako subjektu rozhovoru.

Oknové dobrodružstvo so susedmi sa však zmení na horor. Pri svojom pravidelnom sledovaní cudzích životov sa Anna stane svedkyňou vraždy. Alistair priamo pred jej zrakom zavraždil Jane kuchynským nožom. Okamžite zavolá políciu.

Privolaní policajti a detektív dorazia v sprievode Ethana, Alistaira a Jane. K žiadnej vražde nedošlo, no Anna vie, že Jane stojaca pred ňou sa vôbec nepodobá na Jane z minulého večera pri víne. Zmýlila sa? Prepadla halucináciám z liekov?

Honba za rozlúsknutím vražednej mystérie sa odohráva skrz škrupinu nedôveryhodnej centrálnej postavy. Alistair agresívne zdôrazňuje svoju nevinu, Jane len tak postáva a Ethan stojí za deklarovanou nevinnou svojho otca. Film začne Annu posúvať skrz svoj drahý, temný apartmán po vzore Hitchockovho Okna do dvora (Rear Window), až vizuál dostáva do veľmi tenkej hranice inšpirácie s plagiátorstvom. I keď o tom by aj samotný autor knižnej predlohy mohol dať upotený rozhovor na detektore lží.

Amy Adams je skvelá herečka a aj svoju plochú postavu zvláda do uveriteľnej miery diváckej empatie. Avšak aj ona je len človek a scenár vie posunúť len o limitovaný počet milimetrov. Takmer 100 minútový film totiž zlyháva v základnej úrovni vytvárania vzťahu medzi divákom a žene vo víre problémov. Až na jeden vydieračský emocionálny „Aha!“ moment sa tu nevyskytuje ani len minimálna snaha o spoznanie najhlavnejšej postavy. Tomu už absolútne nepomáhajú katastrofálne napísané dialógy, na mieru ušité šablónovitým postavám. Vrámci lacného príbehu by sa dali chápať ako karikatúry, no po finále filmu aj samotné správanie a a komunikácia postáv pôsobia lajdácky nelogicky.

Bola by lož tvrdiť, že film nezaujme svojou záhadou o slečne Jane a práve počas momentov mysle pracujúcej na spájaní „dôkazov“ Žena v okne ponúka príjemné napätie. Jeden by ich ale očakával vo väčšej miere a hlavne vo forme, ktorá by po záverečných titulkoch uložila divácku bradu na dlaň v tradičnej „Hmmmm“ póze. Bohužiaľ, rozlúsknutie záhady je tak zahanbujúco neoriginálne lacné, že človeku sa skôr naskytne otázka, či nešlo o príliš drahý žart.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *